Pro Class Kompletná starostlivosť

Aktuality

20.08.2012

Ekologick� b�vanie s tepeln�m ?erpadlom

Pod?a spotrebite?sk�ch prieskumov je u n�s vybaven� tepeln�m ?erpadlom ka�d� desiata novostavba. Hlavn�m d�vodom n�kupu je �spora energie. Oproti ostatn�m krajin�m (predov�etk�m seversk�m) je to st�le mal� ?�slo, preto�e ceny energi� u n�s rast� najr�chlej�ie.

Technol�gia obnovite?n�ch zdrojov sa postupne dost�va do programu stavebn�ch firiem � z�kazn�ci ju �iadaj�. Z�ujem o �ivotn� prostredie rastie, rovnako ako ob?uba alternat�vnych zdrojov. Teplo sa d� z�skava? nie len zo slne?n�ho �iarenia, vetra alebo pohybovej energie vody, ale tie� zo vzduchu, povrchovej alebo podzemnej vody a prirodzene tie� zo zeme � z geoterm�lnych vrtov alebo horizont�lnych kolektorov. Najlep�ie si v tomto smere vedie �v�dsko, kde je pod?a �tatist�k viacej ne� 90 % domov vybaven�ch tepeln�mi ?erpadlami. Je nepopierate?n�, �e sa jedn� o ?ist� energiu, ktorej pou��vanie je k �ivotn�mu prostrediu ve?mi �etrn� a prev�dzkov� n�klady s� n�zke.

?udia chc� �pori?

Ekonomick� n�vratnos? je ?astou t�mou debatn�ch kr��kov na t�mu tepeln� ?erpadla. Ceny energi� v posledn�ch rokoch v�razne rast� a jedinou obranou proti vysok�m platb�m za plyn alebo elektrinu je zn�enie z�vislosti na monopoln�ch dod�vate?och. Tepeln� ?erpadlo je pr�le�itos?ou, ako tento cie? dosiahnu?. Vyu��vaj� energiu, ktor� je zadarmo. Sta?� postavi? zariadenie, ktor� ju zo zeme vy?erp� a prevedie na teplo pou�ite?n� pre vykurovanie domov alebo ohrievanie vody.
Peniaze, ktor� zaplat�te za tepeln� ?erpadlo, sa pri s�?asn�ch cen�ch energi� r�chle vr�tia na dosiahnut�ch �spor�ch sp�? � tvrdia takmer v�etci z�stupcovia firiem, ktor� ?erpadla pred�vaj�, a nie je d�vod im neveri?. Radia, ako uskuto?ni? v�ber optim�lneho ?erpadla, ako spr�vne postupova?, a na ?o si da? najv�?�� pozor. Tie� v tomto pr�pade je namieste dobr� rady posl�chnu? a neimprovizova?. V�?�ina firiem m� prepracovan� syst�m in�tal�cie a �dr�by, pon�ka poradenstv� a poz�ru?n� servis. Mus� ma? k dispoz�ci� nie len vy�kolen� t�m, ale tie� materi�ly, ktor� podrobne zoznamuj� s funkciami tepeln�ch ?erpadiel. Prospe�n� s� n�zorn� uk�ky priamo v s�dle firmy alebo v obchode. Je treba presved?i? sa o �spornosti tak�chto zariaden� na vlastn� o?i, vypo?u? si ich be�n� prev�dzku a pos�di? hlu?nos? tepeln�ho ?erpadla. Zauj�ma? n�s bude tie� dizajn a v�etky ?al�ie mo�nosti �sporn�ho vykurovanie.

Princ�p je jednoduch�

V z�sade sa pracuje len so s�stavou had�c alebo trubiek, ktor� b�vaj� ulo�en� v zemi, a koluje v nich vhodn� m�dium � v�?�inou lieh � ktor� m� n�zku teplotu tuhnutia. V dome s� potom kolektory napojen� na v�menn�kov� stanicu � vlastn� tepeln� ?erpadlo. V tomto zariaden� doch�dza k odovzd�vaniu energie vy?erpanej zo zeme do ?al�ieho m�dia, z ktor�ho je teplo priamo vyu��van�. V praxi to znamen�, �e stla?ovan�m a roz?ahovan�m plynu vie tepeln� ?erpadlo dosiahnu? teplotu a� 65 �C . Umo�n� tak odobera? teplo okolit�mu prostrediu a prev�dza? ho pomocou vhodn�ho m�dia na vy��iu teplotn� hladinu. K tomu je samozrejme nutn� e�te doplnkov� energia, ktor� poh�?a kompresor, ktor� zmienen� plyn stl�?a. Takto spotrebovan� prev�dzkov� elektrina je len zlomkom toho, ?o by bolo potrebn� na vykurovanie. Spotrebite? dost�va prakticky vyu�ite?n� teplo, ktor� sa m��e odovzd�va? tam, kde je �iadan�. Teda na vykurovanie obytn�ch alebo administrat�vnych budov, ohrev teplej ��itkovej vody alebo na prev�dzku cel�ch aquaparkov.
Tepeln� ?erpadla sa daj� rozdeli? do nieko?k�ch skup�n, pod?a toho odkia? teplo ?erpaj�. Tie, ktor� ber� energiu zo zeme alebo zo vzduchu patria k najbe�nej��m. Technologick� zlo�itej�ie a teda menej be�n� je ?erpanie energie z povrchovej alebo spodnej vody. Tepeln� ?erpadla, ktor� s� nap�jan� z geoterm�lnych vrtov s� investi?ne najn�ro?nej�ie, horizont�lne kolektory s� naopak nieko?kon�sobn� lacnej�ie. D�le�it�m faktorom je spotreba tepla v dome. Jednozna?nou motiv�ciou pre in�tal�ciu tepeln�ch ?erpadiel nemus� by? pod?a n�zoru u��vate?ov nutn� finan?n� �spora, ale tie� zv��enie komfortu, napr�klad pridan�m vyhrievan�ho baz�nu alebo celkov� zv��enie teploty v byte. 

Dimenzovanie tepeln�ch ?erpadiel

Vykurovac� syst�m sa v�?�inou nenavrhuje tak, aby ?erpadlo krylo cel� potrebn� vykurovac� v�kon pri najni��ej (v�po?tovej) teplote vonkaj�ieho vzduchu (monovalentn� prevedenie), preto�e by bolo zbyto?ne ve?k� a investi?ne n�kladn�. Optim�lne je pod?a z�stupcov firiem rie�enie bivalentn�ho vykurovacieho syst�mu, kedy sa ?erpadlo navrhuje tak, aby samo krylo vykurovac� v�kon len do ur?itej vonkaj�ej teploty a pri ni���ch teplot�ch mu pom�ha ?al�� zdroj tepla, napr�klad elektrokotol. Preto�e obdobie s n�zkymi teplotami, kedy je potrebn� v�?�� vykurovac� v�kon, ne� d�va tepeln� ?erpadlo je pomerne kr�tke, podie?a sa druh� zdroj na celkovej spotrebe tepla pre vykurovanie spravidla menej ne� desiatimi percentami. Takto rie�en�m syst�mom sa pod?a odborn�kov dosiahne optim�lny pomer medzi zabezpe?ovac�mi a prev�dzkov�mi n�kladmi a m��e sa u�etri? a� 65 % platenej elektrickej energie na vykurovanie. Pri bivalentnom rie�en� je tepeln� ?erpadlo dimenzovan� spravidla na 60 a� 90 % potrebn�ho vykurovacieho v�konu. 

Na ?o si da? pozor

Z�stupcovia firiem upozor?uj�, �e technick� parametre tepeln�ch ?erpadiel by mali by? porovn�van� pri rovnak�ch podmienkach. Ke? sa jedn� o kompaktn� vonkaj�ie prevedenie, malo by by? v pr�kone elektrickej energie po?�tan� i s ohrevom kompresora a j�mky pre odvod kondenz�tu (pri rozp��?an� v�parn�ku). Nie je d�le�it� vykurovac� faktor samotn�ho tepeln�ho ?erpadla, ale vykurovac� faktor cel�ho syst�mu v priebehu vykurovacej sez�ny. Odborn�ci odpor�?aj� tepeln� ?erpadlo s kvalitn�mi komponentmi (�pir�lov� kompresor, nerezov� doskov� v�menn�k, pre vonkaj�ie prevedenie � pou�itie kor�zii odoln�ch materi�lov). Za nevyhnutn� pova�uj� zistenie parametrov tepeln�ho ?erpadla pri vonkaj��ch teplot�ch �15 �C, �20 �C alebo pri �25 �C. Overenie vybavenosti tepeln�ho ?erpadla � ?o v�etko e�te budeme k in�tal�ci� tepeln�ho ?erpadla potrebova? (regul�ciu celej otopn� s�stavy, z�sobn�k pre tepl� ��itkov� vodu, akumula?n� n�dr�, sprev�dzkovanie tepeln�ho ?erpadla at?.). Za miernu nev�hodu je mo�n� pova�ova? hluk, ktor� vyd�vaj� ventil�tory, odoberaj�ce teplo zo vzduchu. Ni? V�m nebr�ni obstara? si domov vec ako je treba prenosna klimatizacia. Navrhnout lep�� p?ekladPokia? je tepeln� ?erpadlo kvalitn�, je ventil�tor dostato?ne odhlu?nen�.

Zdroj a foto: IVT tepeln� ?erpadla, www.cepadla-ivt.cz
Zdroj: www.akobyvat.sk

Aktuality

• O n�s
• Slu�by
• Z�kazn�cke programy
• Kari�ra
• Aktuality
• Kontakt

PRO CLASS 2012 © VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ | CREATED BY DISWEB.SK